Ale pekne pomaly. Ako som spomenul - ide o priesmyk. Cyklisti sa dostanú do výšky 2758 metrov nad morom - čo je druhý najvyšší priesmyk v Alpách. Tento priesmyk bol použitý 10 krát počas Giro d´Italia. Prvým cyklistom, ktorý počas preteku preliezol tento priesmyk bol neskutočný Fausto Coppi v roku 1953. Štyri krát tu dokonca končila etapa Gira. No pár krát sa stalo, že cez priesmyk sa nešlo, kvôli snehu, či podobným problémom, ktoré proste znemožnili cyklistom tento priesmyk pokoriť. Stelvio je označované aj ako ikona celého tohto preteku. Ľudia si to proste zamilovali.
Kto to dal postaviť? V rokoch 1820 - 1825 tu bola postavená cesta naším cisárom Františkom I. To znie ako riadne dávno. Umocním to ešte tým, že tento cisár bojoval dokonca proti Napoleonovi Bonaparte. Cieľom bolo prepojiť územia, ktoré držali Habsburgovci na severe Talianska s Rakúskym cisárstvom. Je neuveriteľné, že cesta sa zmenila len minimálne - to vďaka umu a šikovnosti ľudí, ktorí tú cestu navrhovali. Na tejto ceste sa nachádza 48 serpentín!
Zaujímavosťou môže byť to, že keď bola cesta postavená, tak bola otvorená celý rok. Až od začiatku 20. storočia sa začal priesmyk na zimu uzatvárať. Tou zaujímavosťou je to, že v tých rokoch, keď bol priesmyk celoročne otvorený, tak tu pracovali ľudia, ktorí sa starali o údržbu, odhadzovanie snehu... Dokonca sa zachovalo zopár domov, v ktorých títo ľudia žili.
Teraz niečo k trasám.
 |
| Passo dello Stelvio sa po nemecky volá: Stilfserjoch |
Na tento priesmyk sa dá ísť z troch smerov.
Najčastejšie sa používa cesta zo severo-východu. Štart je v oblasti ktorá sa označuje ako: Prato. Táto cesta obsahuje práve tých 48 serpentín. Má to 24 kilometrov s priemerným stúpaním 8%. Prato sa nachádza vo výške 941 m. n. m., takže cyklisti nastúpajú 1817 metrov.
Druhá trasa začína v meste: Bormio. To sa nachádza vo výške 1200 m. n. m., ide sa 21 km, a cyklisti nastúpajú 1558 metrov. Nachádza sa tu 27 serpentín. Trasa ide z druhej stany priesmyku, takže 48 serpentín sa ide ako zjazd.
 |
| Takto vyzerá Stelvio cestou z Bormia. Tiež je tu kopa serpentín a vyzerá to fantasticky. |
Najslávnejšia je samozrejme prvá cesta z Prata. Keby však ostatné trasy boli niekde inde a nie na tomto priesmyku, tak by tvorili samostatné ikonické cesty.
Stelvio však nieje najťažšie kvôli percentám, či dĺžke. Ide hlavne o tú nadmorskú výšku. Veď 2758 m. n. m. - to je fantastické.
Pozrel som sa aj na Stravu - že koľko cyklistov tadeto prešlo a aký čas je najrýchlejší. Počet ľudí, ktorí prešli segmentom z Prata na Stelvio je 12 936. Sranda je to, že som to kukal o deviatej ráno a už aj dnes tade prešiel jeden cyklista a trvalo mu to cez 3 hodiny. Asi mal skorý budík. Najrýchlejší čas na tomto segmente je 1 hodina a 21 minút.
A ak by ste tu niekedy chceli ísť? Každý rok, buď poslednú augustovú, alebo prvú septembrovú sobotu (podľa toho ako sa to viac hodí) je cesta uzavretá pre vozidlá. Dokonca zo všetkých troch smerov. Je to nejaký deň bicyklov. Ževraj sa tu vie nazbierať v tento deň až 12 000 cyklistov - to znie ako celkom preplnené cyklistické stretnutie.
 |
| O tom, že Stelvio vie byť celkom nepríjemné môžu hovoriť aj cyklisti z roku 1965 |
Veľa obrázkov som tu nedával, no zato pridám jedno video, ktoré som našiel na youtube. Ide o video z roku 2012 a je na kanáli Giro d´Italia.
Je to v duchu: Stelvio a Giro tvoria spolu neuveriteľný príbeh. Vo videu môžeme vidieť rôzne ročníky, o ktorú etapu išlo, a aj meno človeka, ktorý prešiel priesmykom ako prvý.
Milujem takéto zábery. Vo videu sa často vyskytuje sneh. Dokonca som čítal, že ak je dole na začiatku stúpania 20 °C, tak hore sú len 2°C.
Je to v duchu: Stelvio a Giro tvoria spolu neuveriteľný príbeh. Vo videu môžeme vidieť rôzne ročníky, o ktorú etapu išlo, a aj meno človeka, ktorý prešiel priesmykom ako prvý.
Milujem takéto zábery. Vo videu sa často vyskytuje sneh. Dokonca som čítal, že ak je dole na začiatku stúpania 20 °C, tak hore sú len 2°C.
A aby to nebolo len o tom, že akými trasami sa tam ide a podobne, tak som hľadal aj nejakú absolútnu šialenosť spojenú s Passo dello Stelvio. Našiel som na internete príbeh pána, ktorý sa volá Giuliano Calore. Narodil sa v roku 1938 a ešte stále žije. Chcel byť hudobníkom - a aj vie hrať na mnohé hudobné nástroje, ale zaľúbil si práve Stelvio a bicykel. Drží niekoľko rekordov v Guinesovej knihe rekordov, pretože sa venoval extrémnej cyklistike. Ale k Stelviu. Drží rekord v jeho zjazde a vyliezol ho raz rýchlejšie ako Bernard Hinault. To je však nič v porovnaní s tým, čo teraz príde: niekoľko krát zliezol túto cestu absolútne bez rúk a bŕzd, raz počas zjazdu hral na hudobný nástroj, raz ho zostúpal s 33 kilogramovým závažím, jeden krát vyliezol tak, že šliapal len pravou nohou... a tak ďalej. V roku 2015 keď mal 77 rokov tak sa rozhodol pre rekord, ktorý by prekonal tie jeho predchádzajúce. Zliezť Stelvio v noci, len za pomoci svetla na bicykli - bez rúk a bŕzd. To je natočené ako film. Volá sa to: 48 tormati di notte (48 serpentín v noci). Nejdem písať, že či sa mu to podarilo (ale stále žije - nezabil sa). Dám tu video. Je tu tento pán a rozpráva skrátene svoj príbeh. Všimnite si tie bicykle bez riadidiel. Vo videu je dosť záberov práve na šialené rekordy, ktoré tento pán vytvoril.
To by bolo asi všetko - ak poznáte nejakú zaujímavosť, tak určite dajte vedieť. Je zatiaľ môžem len snívať o tom, že sa raz pozriem na toto miesto. Páči sa mi, že organizátori Gira a aj Taliani sú na toto miesto veľmi hrdí. Tí ľudia totiž oslavujú takéto miesta, takmer ako keby to boli žijúce legendy. Dávajú tomu obrovský nádych, aj keď sa tadeto prechádzalo na Gire len 10 krát. Takýchto ikonických priesmykov/kopcov, je v ponuke Giro d´Italia veľmi veľa - aj preto ju majú niektorí ľudia radšej ako samotnú Tour de France. Keby som mal napísať, že ako to vnímam ja, tak by som musel napísať ďalší príspevok, tak sa tomu radšej vyhnem. No tento rok (2017) si na 100% nenechám ujsť etapu č. 16, keď sa prechádza cez tento prekrásny priesmyk. Vždy keď budú ohlasovať trasu pre ďalší ročník, tak budem dúfať, že cyklisti budú prechádzať cez Passo dello Stelvio.
