Il Campionissimo
Tak volajú v Taliansku tohoto muža. V preklade to znamená: šampión šampiónov.
Fausto Coppi sa narodil 15. septembra v roku 1919. Jeho matka mu chcela dať meno Angelo, čo sa jej aj podarilo, ale otec trval na mene Fausto. A pod týmto menom ho pozná celé Taliansko a celý cyklistický svet. Takže ho nepoznáme pod jeho menom: Angelo Coppi, ale uvádza sa: Fausto Angelo Coppi.
Prvý krát sedel na bicykli, keď chodil do školy. Išlo o starý bicykel, ktorý našiel niekde doma. Dokonca raz keď vynechal vyučovanie, tak dostal za trest písať, že bude v škole, namiesto jazdenia na bicykli. Bicykel bol hrdzavý a nemal ani brzdy. Školu ale v 13-tich opustil a išiel pracovať do mäsiarstva. Niekde sa dá nájsť, že robil poslíčka.
Do práce chodil na bicykli. A asi ho to chytilo, pretože sa začal pozerať po okolitých pretekoch. V tom mu veľmi pomohol jeho strýko. Keď chcel Fausto svoj prvý nový bicykel, tak dostal od svojho otca nejaký peniaz, ale jeho strýko, ktorý bol celkom bohatý a bol aj veľký cyklistický fanúšik, mu dal slušnú sumu peňazí. Odvtedy keď mal Fausto nejakú ďakovnú reč, tak takmer vždy spomenul aj svojho strýka. Strýko sa tiež volal Fausto Coppi.
Prvý pretek išiel v 15-tich. Bol jeden z mála chalanov čo nejazdili v nejakom klube. Vyhral ale prvú cenu. A to bolo 20 lír a salámový sendvič. O 4 roky dostal cyklistickú licenciu a začal pretekať vo veľkom.
Fausto v roku 1940.
Fausta celú jeho kariéru sprevádzali zlomeniny a dokonca mal posunuté stavce chrbtice.
V roku 1940, keď mal 20 rokov, vyhral jednu etapu na Giro d´Italia a nakoniec pretek aj celý vyhral. Neuveriteľné! Taliansko hneď stálo na nohách a z mladého jazdca sa stala superhviezda. Experti sa predbiehali v predpovedaní jeho budúcnosti, ale prišla vojna.
S týmto ročníkom sa spája ešte jedna historka. Fausto Coppi zjedol pred jednou etapou pečené kurča. Počas etapy mu prišlo zle a dostával kŕče. A Gino Bartali mu povedal, že ak nedokáže pretekať s kŕčmi, tak bude navždy len nosičom vody. To Fausta zobudilo a dokončil tú etapu.
V roku 1941 vyhral zopár menších pretekov ako Giro d´Toscana, Giro del Veneto. V ďalšom roku vyhral dres majstra Talianska a stanovil nový rekord v hodinovke.
V roku 1946 vyhral Milan - San Remo, Giro di Lombardia, 3 etapy na Giro d´Italia a skončil tu celkovo na druhom mieste.
O rok vyhral Giro d´Italia + 3 etapy, vyhral aj dres majstra Talianska aj sveta. V roku 1948 vyhral dve etapy na Gire a opäť vyhral Milan - San Remo, aj Lombardiu.
A prišiel rok 1949. Nebudem naťahovať: Fausto Coppi vyhral v tomto roku aj Giro d´Italia aj Tour de France. V oboch etapákoch vyhral po 3 etapy. A zase vyhral aj Milan - San Remo, Lombardiu, dres talianskeho a svetového šampióna.
V roku 1950 vyhral z tých známejších pretekov len Paris-Roubaix a Valónsky šíp.
V roku 1952 zopakoval víťazstvá na Gire a na Tour. Na Tour vyhral 5 etáp. V roku 1953 vyhráva posledný - piaty krát Giro d´Italia.
Takže z toho plynie:
5x Giro d´Italia,
2x Tour de France,
3x Milan - San Remo,
5x Giro di Lombardia.
Počas vojny musel ísť do armády. Bolo mu však dovolené trénovať. V roku 1943 bol v severnej Afrike, kde padol do zajatia a bol umiestnený vo väzenskom tábore, kde trénovať pochopiteľne nemohol.
Veľmi známa je aj rivalita už so spomenutým Ginom Bartalim. Taliani mali dvoch najlepších cyklistov tej doby. Bartali bol už starší. Hviezda, ktorú podporovalo celé Taliansko. A do toho prišiel mladý Fausto. A Taliansko sa rozdelilo na 2 tábory. Keby neprišla druhá svetová vojna tak by vtedajší ľudia boli svedkami iných bojov - cyklistických.
Sú na obrázku nižšie. Gino Bartali v žltom a Fausto Coppi v ružovom.
Curzio Malaparte - taliansky žurnalista povedal (parafrázujem): Bartali patrí k ľuďom, ktorí veria v tradície. On je človek ochraňovaný svätými. Coppi nemá v nebi nikoho, kto by sa o neho staral. Jeho manažér aj masér nemajú krídla.On je sám, sám na bicykli.
Bartali sa modlí, kým šliape do pedálov. Skeptický Coppi je naplnený pochybnosťami, verí len v svoje telo - svoj motor.
V roku 1946 keď Fausto skončil na druhom mieste, tak na prvom bol práve Gino. V roku 1948 počas majstrovstiev sveta pozerali len na seba, čakali na útok toho druhého. No ušiel im jeden pretekár, ktorý to vyhral. Dostali od talianskeho vedenia trest: 3 mesiace bez pretekov.
Musím spomenúť aj historku s vodou.
Na fotke nižšie je vpravo Fausto Coppi a vľavo Gino Bartali. Vyzerá to, akoby si pomáhali. A tak to aj je. Jeden z nich tomu druhému podal vodu. No obaja tvrdia to isté. To ja som mu podal tú fľašu. Takže, kto pomohol komu? Coppi má prázdny stojan, ale vo svojej ľavej ruke, drží tiež nejakú fľašu. Tento obrázok sa stal takým symbolom ich súperenia. Medzitým v Taliansku tú fotku brali ako úžasný príklad, ako si Taliani vzájomne pomáhajú na ceste k Talianskemu víťazstvu. :)
Fausto je jeden z troch jazdcov, ktorí dokázali vyhrať Giro d´Italia 5 krát.
Čo nájdete v každom jeho životopise je to, že neskôr sa rozviedol a vzal si inú ženu. Musíme si uvedomiť, že v silno kresťanskom Talianku v tom čase, to bolo poburujúce. Až škandalózne. Zúčastnil sa aj expedície v Afrike. Keď sa vracal, tak už mal maláriu, ale lekári na to neprišli. Keď ju u neho objavili, bolo už neskoro.
Fausto Coppi zomrel 2. januára 1960 ako 40 ročný.
Čo nájdete v každom jeho životopise je to, že neskôr sa rozviedol a vzal si inú ženu. Musíme si uvedomiť, že v silno kresťanskom Talianku v tom čase, to bolo poburujúce. Až škandalózne. Zúčastnil sa aj expedície v Afrike. Keď sa vracal, tak už mal maláriu, ale lekári na to neprišli. Keď ju u neho objavili, bolo už neskoro.
Fausto Coppi zomrel 2. januára 1960 ako 40 ročný.
Fausto Coppi je aj jeden z prvých jazdcov, ktorí sa zameriavajú na zdravú životosprávu, nejaký ten jedálniček a podobne. Na druhej strane: športovci tej doby ale nemali problém ani s amfetamín.
Ľudia v Taliansku ho milovali. Neviem, či sa to dá nejak predstaviť, pretože to bola iná doba. My tu máme Peťa Sagana a toho obdivujeme tiež všetci. Teda väčšina. Ale teraz si predstavte, že všetci tí ľudia sa postavia od televízora, od facebooku a idú na nejakú etapu, kde zaplnia všetky kopce, obrovské priestranstvá, len aby na pár sekúnd zazreli svojho hrdinu.
Fausto Coppi je prvý, kto počas Tour de France zdolal Alpe d´Huez - v roku 1952.
Na jeho počesť má najvyššié stúpanie počas každého ročníka Giro d´Italia pomenovanie: Cima Coppi.
Ľudia v Taliansku ho milovali. Neviem, či sa to dá nejak predstaviť, pretože to bola iná doba. My tu máme Peťa Sagana a toho obdivujeme tiež všetci. Teda väčšina. Ale teraz si predstavte, že všetci tí ľudia sa postavia od televízora, od facebooku a idú na nejakú etapu, kde zaplnia všetky kopce, obrovské priestranstvá, len aby na pár sekúnd zazreli svojho hrdinu.
Fausto Coppi je prvý, kto počas Tour de France zdolal Alpe d´Huez - v roku 1952.
Na jeho počesť má najvyššié stúpanie počas každého ročníka Giro d´Italia pomenovanie: Cima Coppi.
A zopár fotiek.
Z Tour de France 1952.
Ranná kávička. :)
Ľudia čo Coppiho videli jazdiť hovoria, že to bol neuveriteľný pohľad. Dokonca až zážitok.
Selfie? :)
Detail z jeho bicykla. Značka: Bianchi. A systém Campagnolo.
Pomník na Passo Pordoi, z roku 2000.
Tým by som to ukončil.
Pár slovami na záver: Je to legenda. V ťažkej povojnovej situácii to bolo pre ľudí niečo úžasné. Vidieť súperiť dvoch najlepších cyklistov sveta v jednom tíme a byť pri Coppiho legendárnych výkonoch, to musel byť skutočne zážitok.
Ešte 2 citáty od neho:
"Jazdi na svojom bicykli, jazdi na svojom bicykli, jazdi na svojom bicykli."
"Cyklistika je utrpenie."
