Preskočiť na hlavný obsah

Ikonické kopce 1 - Mont Ventoux, Alpe d´Huez

1. Mont Ventoux 




Tento kopec bol na Tour de France prvý krát zaradený v roku 1951. Cieľ je vo výške 1909 metrov nad morom. Do roku 1974 bol trošku nižšie a to vo výške 1895 metrov nad morom. Jazdci ho zdolali zatiaľ 9 krát.


Je to kopec uprostred roviny. Povrch má vyblednutý od slnka, ktoré vie vytvoriť neuveriteľné teplo. Ventoux pochádza asi z francúzskeho Venteux, čo znamená: veterný. Niektorí hovoria, že bojovať s týmto kopcom je ako bojovať proti prírode.

Etapa tu môže končiť, alebo cez Ventoux len prechádzať. Prechádzala ním 6 krát, posledný krát v roku 1994. Prvým víťazom, keď etapa prechádzala cez kopec bol Lucien Lazarides - v roku 1951.



Cieľ etapy tu bol 9 krát. Prvým víťazom, keď tu bol cieľ, teda v roku 1958, bol Charly Gaul.





V roku 2016 etapa končila 6 kilometrov pred vrcholom Mont Ventoux, kvôli silnému vetru. Túto etapu však viac poznačil pád Chrisa Frooma a Richie Porteho.


Keď ho však do Tour zaradia, tak fanúšikovia cyklistiky na celom svete sa nevedia dočkať.
V roku 2013 tu vyhral Chris Froome po boji proti Nairovi Quintanovi.





Zo známych víťazov musím spomenúť Eddyho Merckxa v roku 1970. Ďalším známym jazdcom bude určite Marco Pantani, ktorý tu porazil Lanceho Armstronga.




V roku 1987 tu bola dokonca časovka, ktorú vyhral 
Jean-François Bernard.


Jazdci na kopec nastupujú z 296 metrov nad morom, má 21,1 kilometra a priemerné stúpanie 7, 6%. Najrýchlejší čas tu dal Iban Mayo v roku 2004 počas preteku Critérium du Dauphiné. Bolo to 55 minút, 51 sekúnd a priemernú rýchlosť mal 23,10 km/h. Chris Froome mal v roku 2013 priemerku 21,86 km/h.

Na obrázkoch: Ventoux z hora, z dola, a profil kopca (našiel som to na internete aj s nejakými zaujímavými poznámkami. :D )





Na Mont Ventoux sa nachádza pamätník. Niektorí cyklisti tu nechávajú svoje fľašky, bidony a na pár fotkách som videl aj duše z kolies. Pomník je postavený britskému cyklistovi. Volal sa Tom Simpson a 13 júla 1967 bol na Tour de France a mal v pláne vyhrať etapu na vrchol Mont Ventoux. Nechcem o tom moc písať, ale ževraj si dal pred samotným stúpaním brandy a vo vreckách mu našli fľaštičky amfetamínu. V ten deň bolo hrozne teplo, čo je na Ventoux celkom silná kombinácia. Simpson začal pomaly strácať vedomie. Jeho mechanici ho odtiahli na kraj cesty, no už sa im ho nepodarilo oživiť. Mal 29 rokov.
Niekto môže poukázať na tie látky, niekto na jeho chudokrvnosť. No pravda je, že keď povedal, že chce vyhrať tak išiel skutočne vyhrať. Do posledného dychu.
Cyklisti si ho ctia. Merckx tam o 3 roky zastal, dal si dole čiapku, chvíľu tam stál a potom pokračoval.






2. Alpe d´Huez je mnohými fanúšikmi cyklistiky považovaný za absolútny top. Tá cesta je stuha, ktorú akoby niekto položil na kopec. Pritom sa doohýbala a urobila 21 ostrých zákrut. Čo je ale legendárne? Každá jedna zákruta nesie meno nejakého cyklistu, ktorý tu zvíťazil. Prvý krát bol použitý v roku 1952. Túto etapu vyhral práve Fausto Coppi. Stúpanie má 13, 8 kilometra s priemerným stúpaním 8,1%. Stúpa sa do výšky 1850 metrov nad morom. Do kopca sa ide z 723 metrov nad morom. (Pri písaní som našiel rôzne údaje, ale takto je to určite správne.)


Zaujímavosťou je, že 8 z prvých 14-tich etáp vyhrali Holanďania. Na tomto kopci sa stretávajú obrovské masy divákov. No najznámejší sú práve Holanďania a holandská zákruta. To je kúsok Huezu, kde sú všetci oblečení v oranžovej farbe (alebo v plavkách, kto sa ako cíti). Je tam obrovský krik a na divákoch je vidieť neskutočnú radosť, keď potľapkávajú cyklistov po chrbte. Pre cyklistov je to samozrejme nočná mora. :D 

V roku 1999 bol Giuseppe Guerini zhodený jedným divákom, ktorý si ho chcel odfotografovať. Samozrejme pokračoval a etapu vyhral. Fanúšik sa potom ospravedlnil. V roku 2004 sa tu konala časovka, ktorú vyhral Lance Armstrong a zaostal jednu sekundu za rekordom z tohto kopca. Ten drží Marco Pantani s časom 37 minút 35 sekúnd. Rekordy sa zaznamenávajú od roku 1994, no do roku 1999 sa meralo až 14 kilometrov pred cieľom teda o 200 metrov skôr, ako je tomu teraz.
Známi víťazi: Marco Pantani, Frank Schleck, Armstrong, Bernard Hinault, Joop Zoetemelk a Fausto Coppi.


Prvý obrázok ukazuje ako trať vyzerá a sú tam aj mená zákrut. Pre zväčšenie stačí kliknúť tu. Na ďalšom je ako cesta vyzerá reálne a na poslednom je profil trate.